Bez akéhokoľvek nadhľadu je možné povedať, že herbicíd glyfosát predstavuje aj pre laickú verejnosť jeden z najznámejších pesticídov vôbec. Herbicídne prípravky, v ktorých je glyfosát prítomný ako hlavná účinná látka, sú považované za univerzálne, totálne a systémové herbicídy, vo veľkom počte používané ako malými záhradkármi, tak aj veľkoplošne poľnohospodármi.

Vďaka univerzálnemu účinku sú rozsiahle taktiež možnosti použitia glyfosátu. Aplikuje sa primárne v poľnohospodárstve, a to pre odstránenie buriny z polí pred siatím alebo pred vyklíčením semien. Niekedy sa glyfosátom pred zberom striekajú obilniny, kukurica, repka olejná alebo slnečnica, a to za účelom ich vysušenia (desikácia), ktorý umožňuje zníženie vlhkosť zŕn a tým zabezpečí skorší zber. Vedľa spomínaného poľnohospodárstva sa používa taktiež pre hubenie buriny na viniciach a v ovocných sadoch, ďalej v parkoch, na verejných priestranstvách alebo okolo železníc, takisto pre odstránenie buriny a nežiadúcich trávnatých porastov. Nutné je podotknúť, že nadmerná aplikácia glyfosátu sa vo výsledku stáva kontraproduktívna, pretože rastliny pomaly získavajú odolnosť, ktorá postupne vedie poľnohospodárstvo ku aplikácii ďalších škodlivých herbicídov.

Vzhľadom ku dlhodobému, rozsiahlemu, prakticky neregulovanému a často zbytočnému nadužívaniu glyfosátu, je dnes životné prostredie, poľnohospodárske produkty, voda aj potraviny touto látkou silne kontaminované. Glyfosát aj jeho degradačný produkt AMPA (aminometyl fosforečná kyselina) bývajú často detegované v celom spektre potravín, cereáliách, pive, ovocí, zelenine, aj v pitnej vode. Základné zložky životného prostredia, teda pôdy a vody (povrchové vody podstatne viac než podzemné), sú týmito látkami doslova zamorené.

Glyfosát obecne patrí medzi látky, ktoré nie sú v pôde perzistentné a to na základe dvoch princípov. Po aplikácií na poliach závisí osud glyfosátu od typu pôdy. V určitých typoch orných pôd sa glyfosát naviaže na zložky pôdy s obsahom hliníka a stáva sa tak neaktívnym. V iných typoch pôd zostáva aktívny a je relatívne rýchlo rozkladaný pôdnymi mikroorganizmami. Vďaka tomuto princípu nie sú nálezy glyfosátu v podzemných vodách, ktoré slúžia ako zdroje pitných vôd, nijako časté. Avšak mnohé svetové štúdie prítomnosť glyfosátu v podzemných vodách preukázali, väčšinou sa jednalo o koncentrácie v nanogramoch na liter. Stopové množstvo glyfosátu i AMPA sa tak dostavajú ďalej do pitných vôd i celého prírodného cyklu. Je teda zrejmé, že osud glyfosátu v pôde a jeho následný prestup do podzemných vôd, záleží na mnohých faktoroch, ako sú: typ pôdy, ich chemické zloženie, obsah vody, priebežná kultivácia a ďalšie. Naopak v povrchových vodách bývajú nálezy glyfosátu vysoké a početné. Pribežná kontrola pôdy na obsah glyfosátu a to ako pred vlastnou aplikáciou, tak aj s určitým časovým odstupom, významne prispieva ku kontrole kolobehu tejto látky v životnom prostredí. 

Monitoring glyfosátu v životnom prostredí aj v potravinách je často riešenou problematikou. Starostlivo sú sledované aj jeho zdravotné a ekologické riziká. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) zaradila v roku 2015 glyfosát medzi pravdepodobné karcinogény pre človeka (skupina 2A). Výrobca Monsanto toto spochybňuje a odvoláva sa na relevantné toxikologické štúdie. Stanovisko odborníkov na danú problematiku taktiež nie je jednoznačné. Rakovinotvorné účinky na človeka stále dokázané neboli.

Otázka používania a/alebo zákaz glyfosátu je teda celosvetovo veľmi kontroverzná. Na jednu stranu platí fakt, že sa jedná o účinnú a funkčnú látku, ktorá je na trhu skoro 50 rokov. Na druhú stranu v USA prebiehajú prvé súdne procesy. V Európskej únii zatiaľ použitie glyfosátu zakázané nie je, a to do roku 2022, kedy Európsky parlament bude pojednávať absolútny zákaz používania tejto látky. Na Slovensku zatiaĺ neplatí zákaz plošného používania herbicídov s obsahom glyfosátu. Štátne inštitácie používajú prípravky na báze glyfosátu (napr Roundup, Dominator, Kaput) v súlade s doporučeniami Európskej únie. Niektoré organizácie (napr bratislavské lesy) už tieto prípravky nepoužívajú.  

Problematiku pesticídov v poľnohospodárskej pôde rieši Vyhláška č. 508/2004 Z.z. Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva § 27 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V prílohe č. 7, tabuľka č. 4 sú určené limitné hodnoty pre niektoré kontaminanty. Pre nechlórované pesticídy je to 1 mg.kg. suš. pre každý pesticíd jednotlivo.

S M E R N I C A Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 28. januára 2015 č. 1/2015 – 7. na vypracovanie analýzy rizika znečisteného územia určuje v Prílohe č.  12a Indikačné a intervenčné kritéria horninového prostredia a pôdy aj pre pesticídy. Pre pesticídy ostatné je intervenčné kritérium 3 mg/kg sušiny, intervenčné pre obytnú zónu 4 mg/kg sušiny a pre priemyselnú zónu 12 mg/kg sušiny.

Stanovení glyfosátu a AMPA vo vodách patrí k našim štandardne ponúkaným analýzam. Vzhľadom k vyššie uvedeným faktom sme v rámci flexibilní akreditácie (ČIA)  rozšírili stanovenie glyfosátu aj na ďalšie zaujímavé matrice, ako sú pôdy a sedimenty. Analýza glyfosátu a AMPA je vykonávaná pomocou zásaditej extrakcie, derivatizácie a LC-MS stanovenia. Obe látky stanovujeme s limitom reportu 0,01 mg/kg sušiny, čo je hladina stanovenia pre pesticídy v zemine, samotný glyfosát ani AMPA žiadne limity stanovení v zeminách nemajú.

Ak máte požiadavku na stanovenie glyfosátov, konzultáciu v oblasti kvality vôd či iných laboratórnych analýz, neváhajte nás kontaktovať na tel. +421 903 218 422 alebo e-mailom na info.sk@alsglobal.com.